top of page

ZA HRANICE za hranicami: Navštívili sme inovatívne hudobné školy v Dánsku, Fínsku a Španielsku a medzinárodnú jazzovú konferenciu v New Orleans

V apríli minulého roku sme sa my, spoluzakladateľky o.z. Za hranice s hudbou -  Ester Wiesnerová, Mária Reháková a Lenka Molčányiová, vybrali na vzrušujúcu cestu za hudobným vzdelávaním v Európe. Vytipovali sme si niekoľko jedinečných vysokých škôl, ktoré nás zaujali svojím kurikulom, žánrovou otvorenosťou, progresívnym prístupom k hudobnej výučbe a netradičnou štruktúrou. Tí, ktorí nás poznáte, alebo ste si prečítali naše príbehy u nás na webe, už viete, že aj my tri sme študovali na zahraničných univerzitách (v Londýne, vo Florencii, v Prahe a v Bostone), avšak tentokrát sme navštívili školy, na ktorých sme ešte neboli a naplánovali sme si stretnutia s riaditeľmi, vedúcimi oddelení a pedágogmi. Na niektorých školách sme stretli aj skvelé slovenské hudobníčky, ktoré tam práve študovali, takže sme dostali cenné informácie a dojmy zo štúdia priamo z prvej ruky. 


DÁNSKO




Našou prvou zastávkou bola Kodaň, kde sa nachádza vychýrená škola Rhythmic Music Conservatory (ďalej len RMC). Založili ju v roku 1986 pod hlavičkou dánskeho ministerstva kultúry. Pôvodne sa nej vyučoval jazz tradičným spôsobom, avšak pred niekoľkými rokmi prešla veľkou reformou. Dnes je jedinou školou v krajine, ktorá sa zameriava na všetky súčasné hudobné žánre (vrátane jazzu, popu, elektronickej a experimentálnej hudby, world music, folku, rocku, metalu) a všemožným prelinom týchto žánrov. Odtiaľ pochádza názov konzervatória “rhythmic” teda rytmické, keďže sa rovnako ako my snažili nájsť spoločného menovateľa pre všetky spomínané žánre. Ani v našom jazyku zatiaľ neexistuje adekvátne pomenovanie, keďže nejde len o populárnu hudbu, slovo “moderné” tiež nezahŕňa všetko alebo je skôr zavádzajúce a pojem “súčasné” tiež pôsobí akoby sme sa nevenovali počiatkom jazz-rockových žánrov z 20. storočia.


Na RMC to však nie je len o rytmickej hudbe. Veľký dôraz v rámci štúdia dávajú na proces tvorby, spätnú väzbu a samotné vystupovanie, a preto je základným pilierom ich kurikula predmet KUA - Kunstnerisk Udviklingsarbejde / Artistic Development Work v preklade “práca na umeleckom rozvoji”. Názov znie možno celkom vágne, no aj my sme celý koncept pochopili až po preštudovaní 80-stranového popisu predmetu, po stretnutí s pedagógom Jacobom Anderskovom a návšteve jeho skupinovej hodiny, kde sme ho zažili v praxi. Predstavte si to takto: na týždennej báze sa stretáva menšia skupina študentov, každý z úplne iného žánrového súdka, a spoločne zdieľajú metódy, akými postupujú pri tvorbe diela a následného koncertu/vystúpenia. Študenti slovne opíšu, čo za týždeň urobili, kam sa posunuli, odprezentujú hudobné či audiovizuálne ukážky diela (jeho časti) a následne si vzájomne dávajú spätnú väzbu a kladú si otázky. Prísediaci pedagóg má skôr rolu poslucháča a pozorovateľa, ktorý nehovorí študentom, čo majú robiť, len sa pýta a podnecuje  diskusiu. Cieľom tohto predmetu je totiž pýtať sa “PREČO?” a doviezť tak študentov k zamysleniu sa nad procesom, vlastnými cieľmi a významom ich umeleckých diel. Na RMC (ako aj všeobecne v Dánsku či v ostatných  škandinávskych krajinách) totiž značne rezonuje téma “hudba a spoločnosť” resp. ako môžeme vlastným umením prispieť k pozitívnej zmene v spoločnosti a ako dokážeme na rôzne “horúce” témy upozorňovať aj skrze hudbu.

Už pri prijímačkovom procese profesori taktiež sledujú a hodnotia to, či sú študenti schopní interagovať a spolupracovať s inými hudobníkmi, najmä tými mimo ich žánrovej bubliny a či vnímajú spomínaný celospoločenský rozmer hudby a umenia. 


Ďalšie stretnutie sme mali s riaditeľom školy Henrikom Sveidahlom, ktorý nám porozprával celú fascinujúcu históriu RMC od počiatkov založenia, cez spomínanú reformu až po súčasný stav a víziu do budúcnosti. Témami boli aj uplatnenie študentov, smerovanie hudobného priemyslu, dôležitosť marketingovej stratégie pri zakladaní školy, podpora štátu resp. ministerstva školstva a vplyv na školu a  študentov (pre ktorých je škola zadarmo).





Programový koordinátor Claus Finderup nás následne previedol detailami kurikula, rozvrhov a fungovania školy a rozprávali sme sa aj o rezonujúcej téme najmä v rámci jazzového vzdelávania, citujem: tradition vs. being at the forefront of the genre / cultural heritage vs. contemporary art. A teda máme sa zamyslieť či v rámci nášho vzdelávania a budúcej školy chceme patriť medzi tie tradičné, venovať sa intenzívne minulosti a kultúrnemu dedičstvu, ktoré sa dá aplikovať aj  v prítomnosti alebo sa chceme zamerať na budúcnosť, nechať študentov objavovať vlastný smer  a hudobný jazyk a nové prístupy a pripravovať ich na to, čo ich pravdepodobne čaká a neminie počas ich kariéry a rýchlo meniaceho sa hudobného priemyslu a spoločnosti.


Na záver nášho pobytu v Kodani sme sa stretli s Christianom Taagehøjom, vedúcim oddelenia hudobného manažmentu a biznisu, ktorý nám predstavil možnosti pre študentov, ktorý sa  chcú čiastočne/profesionálne venovať manažérskej či podnikateľskej práci v rámci hudobného priemyslu. Dnes je znalosť a prax v tejto oblasti neodmysliteľnou súčasťou života hudobníka, preto sa snažíme zahŕňať takéto predmety aj do nášho vzdelávania, aby sa súčasní a aj  budúci absolventi dokázali uplatniť a zviditeľniť.


Ako som spomínala v úvode, stretli sme sa aj so zopár študentami a na RMC sme dali sme rýchly obed s inšpiratívnou slovenskou  hudobníčkou Michaelou Turcerovou (saxofonistkou, improvizátorkou a skladateľkou), ktorá tam v tom čase študovala. Dala nám jej vlastný aj pozitívny aj kritický pohľad na študijný program prezradila aj niekoľko zaujímavých faktov ako napr. že si mohla počas štúdia vybrať akéhokoľvek učiteľa z celého sveta, s ktorými chcela mať individuálne hodiny (v prípade zahraničných online) a škola sa to vždy snažila sprostredkovať.


FÍNSKO





Našou druhou zastávkou boli Helsinki, ktoré prekvapivo pôsobili na prvý pohľad viac stredo/východoeurópsky než škandinávsky a hádam aj ľudia, ktorých sme stretli boli o čosi viac nášmu srdcu blízki. Avšak ich hudobná vysoká škola Sibelius Academy (ďalej len SA) a celý campus spojený s hudobným centrom boli na úrovni, o ktorej by sme my mohli len snívať (a aj snívame:). SA patrí medzi najväčšie hudobné školy v Európe a bola založená v roku 1882. Dnes je súčasťou väčšieho celku tzv. Uniarts - University of the Arts Helsinki, do ktorého patria okrem SA aj Academy of Fine Arts a Theatre Academy.


Každú návštevu školy sme samozrejme začali prehliadkou budovy a v tomto prípade to bol naozaj nádherný pohľad. Samotná akadémia je súčasťou obrovského komplexu Music Centre, ktorý hostí niekoľko koncertných sál (a vraj bývajú pravidelne plné, čo tiež vypovedá o kultúrnej úrovni a vzdelanosti v krajine), priestrannú kaviareň, jedálne, kancelárie a skúšobne. Tour sme zakončili priamo v budove akadémie, kde sme sa stretli s Vilmou Timonen, hudobníčkou (hráčkou na tradičnom fínskom strunovom nástroji “kantele”) a pedagogičkou na oddelení folkovej hudby. Práve toto oddelenie bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa rozhodli navštíviť SA. Ako jedna z mála ak aj nie jediná škola totiž ponúka štúdium klasickej, jazzovej a folkovej hudby. 


Dozvedeli sme sa, že študenti majú možnosť prihlásiť sa na školu s rôznymi tradičnými nástrojmi (najmä používaných vo fínskej ľudovej hudbe) a hrať v tradično-netradičných ansámbloch, vrátane folkového bigbandu! Pri folku (narozdiel od folklóru) ide o súčasné spracovanie ľudových piesní a skladieb. Práve v tom SA podporuje študentov - aby prichádzali s novými spôsobmi hry na ľudovom nástroji, zaujímavými aranžmánmi a pre orchester a menšie zoskupenia, a aby sa prepájali s ostatnými hudobníkmi aj z rôznych žánrov a vzdelávali sa v oblasti improvizácie, ktorá v rámci štúdia klasickej hudby často chýba. Na Slovensku ako aj v celej Európe máme nespočetné množstvo folkových a  folklórnych umelcov a preto si myslíme, že pre domácich a zahraničných mladých hudobníkov by bolo obohacujúce a atraktívne môcť sa učiť od tých  najlepších v inšpiratívnom prostredí multižánrovej školy.


Naše druhé stretnutie sme mali s Riittou Huttunen, ktorá sa v rámci aj mimo Uniarts už niekoľko rokov venuje lektorovaniu (v odbore Working Life Studies), projektovému manažmentu, medzinárodným spoluprácam, fundraisingu či implementácii vzdelávacích inovácii. Rozprávali sme sa o situácii s hudobným  vzdelávaním na Slovensku a porovnávali s Fínskom, kde je celkový záujem o kultúru vyšší, školy a umenie má značnú štátnu podporu a umelci sú motivovaný zužitkovať ich diela a to čo sa naučili pre dobro a premenu spoločnosti. 





Posledné stretko bolo jazzové. Debatovali sme s vedúcim jazzového oddelenia, saxofonistom Jussim Kannastem a ďalším pedagógom gitaristom Samim Linnou. Ukázali nám oddelenie, zobrali nás na pozrieť na skúšky ich študentov (ktoré nám trom pripomenuli ťažké jazzové časy študentské:D) a spoločne sme  otvorili témy týkajúce sa najmä uplatnenia jazzových hudobníkov v súčasnom svete ako aj miestami zastaralé kurikulum či tradičný spôsob výučby (čo sa týka väčšiny škôl v Európe, kde prevažuje štúdium klasickej hudby a jazzové oddelenia pribudli neskôr). 


Týmto sme zakončili výlet na severe Európy a o pár dní neskôr sme sa ocitli tu…




VALENCIA





Veľa ľudí netuší že svetoznáma škola Berklee College of Music nie je len v Bostone no rozšírila sa aj do Európy a jej kurikulum sa dostalo aj do celého sveta vďaka partnerským školám. Časť Berklee sa usadila aj v španielskej (resp. katalánskej) Valencii, kde veľkým štastím získali časť impozantného moderného komplexu Opera house - Queen Sofia Palace of Arts pre svoj campus, zatiaľ jedinú oficiálnu pobočku.


Minulý rok tam v rámci jednoročného magisterského programu študovala v odbore Contemporary Performance (Production Concentration) naša štvrtá  pôvodná spoluzakladateľka OZtka - Tereza Froncová. Vďaka jej prepojeniu sa nám podarilo dohodnúť prehliadku školy a stretnutie s vtedajšou dekankou dnes už výkonnou riaditeľkou Simone Pilone


Od nej sme sa dozvedeli veľa zaujímavých detailov o tom aké boli začiatky v rok 2012 keď Valencia Campus spustil svoje prvé programy a s čím sa počas rokov potýkali ako americká škola fungujúca v európskom prostredí a istom smere konzervatívnejšom školskom systéme (najmä čo sa hudobného vzdelávania týka). Rozprávali sme sa o profile a kariérnych možnostiach ich študentov, ktorí študujú veľmi zaujímavé obory pre súčasný priemysel: Scoring for Film, Television and Video Games; Contemporary Performance (Production Concentration), Global Entertainment and Music Business, Music Production, Technology, and Innovation.


NEW ORLEANS


V Januári tohto roku sa spoluzakladateľka Ester vybrala historického mesta jazzu New Orleans v USA, kde sa konal 15. Ročník najväčšej konferencie pre členov organizácie Jazz Education Network a teda pre pedagógov v oblasti jazzu, populárnej a improvizovanej hudby na svete. Súčasťou 4 dní konferencie bolo celkovo 217 aktivít: 56 workshopov pre pedagógov, 32 prezentácií najnovších výskumov v oblasti jazzového vzdelávania, 60 koncertov a 69 koncertov spojených s workshopmi. Na prednáškach sa rozoberali rôzne aktuálne témy ako inovácia jazzového vzdelávania či zastúpenie žien a nebinárnych hudobníkov na školách a pod. 


Ester sa tam stretla nielen s pedagógmi a bývalými spolužiakmi s jej alma mater Berklee College a New England Conservatory ale aj nadviazala kontakt s potenciálnymi budúcimi partnermi našej školy, ako napr. Marcus Ratka, rektor univerzity JAM Lab vo Viedni a ďalší. 







Comments


bottom of page