Hudba je láska. Láska si však vyžaduje trpezlivosť. Musíš sa o ňu starať, polievať ju, analyzovať, ak niečo nefunguje. Jednoducho povedané - budovať ju. Ak sa o ňu nestaráš, zakrpatie a nebude sa mať kam posunúť.
Rovnako je to aj pri cvičení hry na hudobný nástroj, alebo pri cvičení spevu. Musíš vedieť, ako na to. Musíš poznať v prvom rade svoje plusy, pokiaľ chceš niečo urobiť so svojimi mínusmi. Ak chceš rýchly návod, ako si začať budovať sebavedomie, ako cvičiť a nezblázniť sa, sadni si, urob si chvíľu pre seba a čítaj!
Pomaly ďalej zájdeš
Zo všetkého najdôležitejšie je uvedomiť si, že sa nemáš kam ponáhľať. Čím rýchlejšie sa budeš chcieť učiť, tým väčší tlak budeš sám na seba vyvíjať. Nemaj prehnané očakávania, zostaň kľudný. Jedným z výborných spôsobov ako sa nezblázniť pri cvičení je takýto: Uč sa skladbu po malých kúskoch. Je jedno, či ide o spev, gitaru, klavír, flautu, alebo ktorýkoľvek iný nástroj. Uč sa pomaly. Posuň sa na ďalší verš, alebo ďalší riadok až potom, ako máš predošlý výborne zvládnutý. Iba tak vieš kvalitne odstrániť chyby, ktoré robíš. Iba tak sa na konkrétnych chybách poučíš.
Pokiaľ cvičíš tak, že si vždy prehráš celú skladbu, nerobíš dobre. Predstav si, že že píšeš sloh, si naň hrdý, odovzdáš ho učiteľke a tešíš sa na feedback. No učiteľka ti ho vráti iba so slovami: „Prerob si to.“ Nič iné ti nepovie. Ty ten sloh prepíšeš podľa svojho vedomia a svedomia a ona ti ho potom zase vráti a toto sa bude opakovať. Otázka ale je – dokedy sa to bude opakovať?
Bude sa to opakovať dovtedy, pokiaľ ti tie chyby neukáže a nepovie ti, čo konkrétne treba zmeniť. Takisto je to aj s cvičením. Pokiaľ sa na chyby nesústredíš a nerozoberieš si „kritické miesta“, budeš stále krúžiť v začarovanom kruhu.
Mysli v prvom rade na to, čo už vieš
Veľa ľudí sa pri cvičení v prvom rade sústreďuje na to, čo sa musia naučiť – teda to, čo ešte
nevedia. Kvôli tomu sú v strese a v zbytočne veľkom napätí telom aj mysľou. Čo tak sa uvoľniť, zhlboka sa nadýchnuť a pozrieť sa na to, čo všetko si doteraz zvládol a čo všetko si sa doteraz naučil? A samozrejme, vydýchni. :) Predstav si seba na začiatku – pravdepodobne by si skladby, ktoré hráš teraz ľavou zadnou, vtedy nezahral vôbec a ak áno, tak s veľkými ťažkosťami.
Samozrejme je dôležité vnímať svoje nedostatky a pracovať na nich, ale ak si vyhodíš na oči nedostatok, súvisle s ním si na oči vyhoď dva dostatky! Ak si vyhodíš na oči dva nedostatky, pripomeň si tri veci, za ktoré si na seba hrdý. Za čo si teda na seba hrdý? Aká skladba ti pri jej hraní hladí dušu? Ktorá skladba ťa teší a si na seba naozaj hrdý za to, že si sa ju naučil?
Netlač na seba, nikto z neba učený nespadol
Dnešná doba je plná sociálnych médií, kde na nás odvšadiaľ vyskakujú dokonalé fotografie a videá. Každý na nich dokonale vyzerá, dokonale sa správa, alebo dokonale hrá a dokonale spieva – dokonalosť všade, kde sa len pozrieš. Nikde však nie je napísané, koľko času dotyčný, alebo dotyčná stratil, pokiaľ naaranžoval daný záber. Nikde nie je nikdy napísané, koľko dní, týždňov, alebo mesiacov sa interpret danú skladbu učil. Koľko hodín ju dovedna cvičil, koľkokrát si musel prehrávať každú pasáž, ktorá mu nešla a bolo treba na nej zapracovať.
Nikto učený z neba nespadol, mysli na to! Nie je to tak, ako sa môže na prvý pohľad zdať – ten interpret neprišiel, nesadol si za nástroj a nezahral to takto dokonale len-tak. Aj najväčší majstri niekde začínali. Jediný rozdiel medzi tebou a ním je dĺžka praxe. Možno máš 15 rokov, na klavíri hráš od 10-tich a ideš sa porovnávať s niekým, kto má 30 rokov a hrá na klavíri dlhšie, ako ty sám vôbec žiješ?! Je veľmi užitočné inšpirovať sa skvelými hudobníkmi, no neustále porovnávanie sa nikomu neprospieva. Vzbudzuje v nás pocit menejcennosti, ktorý však vôbec nie je reálny. Ak ti nabudúce pristanú v hlave takéto myšlienky, skús ich pretaviť do pozitívnej motivácie k cvičeniu a postupnému zlepšovaniu svojich hudobných zručností.
Je to presne tak, ako napísal jazzový klavirista a skladateľ Kenny Wernerv knihe Effortless mastery: Počas hrania sa musíš napojiť na svoje vnútro. Keď tak urobíš, zažiješ zrazu pri hraní pocit, kedy je ti to, čo máš robiť, akoby diktované z tvojho vnútra. Musíš pracovať s myšlienkou Som majster, som úžasná bytosť. Potom už len polož ruky na nástroj, dôveruj im a ono sa to stane skutočnosťou. Strach, že nebudeš skvelý ti často bráni v tom, aby si skvelý bol. Ak sa chceš z tohto bludného kruhu vymotať, potrebuješ naozaj dôkladne preprogramovať svoju myseľ.