Vyštudovala konzervatórium v Žiline, odbor hra na klavíri, pod vedením profesora Michaela Berkiho. V súčasnosti študuje 4. ročník kompozície na rovnakom konzervatóriu. Reč je o mladej nádejnej a talentovanej hudobníčke, klaviristke, skladateľke a účastníčke nášho letného workshopu Dominike Dorincovej (22).
K hudbe sa dostala veľmi prirodzene. Rada si ako dieťa spievala a tak ju rodičia ako 4–ročnú prihlásili do detského spevácko–tanečného súboru TIP TOP na ZUŠ v Považskej Bystrici. Tu objavila veľkú lásku k hudbe. Okrem toho bol jej starý otec huslista - vyštudoval husle na rovnakom konzervatóriu ako ona a aktívne sa venoval hudbe. Verí, že talent a lásku k hudbe zdedila práve po ňom.
Čo sa v článku dozvieš:
jeden z mnohých spôsobov, ako správne cvičiť
čo získaš účasťou na letnom workshope okrem týždňa plného hudby
ako sa nebáť a plniť si svoje hudobné sny
a mnoho ďalšieho.
Hudbe sa venuješ odmalička alebo si začala až v neskoršom veku, keď si už vedela, čo chceš?
Hudbe sa venujem odmalička. Poprvýkrát som stála na pódiu, keď som mala 4 roky a už vtedy som cítila, že keď vyrastiem, budem robiť niečo s hudbou. V tej dobe som túžila byť speváčkou, pretože spev bol môj život. Neskôr, keď som mala 10 rokov, objavila som klavír a ten si získal moje srdce. Preto som sa rozhodla pre štúdium na konzervatóriu.
Počas štúdia na konzervatóriu som sa hudobne hľadala. Okrem klavíra som študovala 2 roky dirigovanie pod vedením skvelého dirigenta Štefana Sedlického, v rámci ktorého som si vyskúšala aj hru na bicie nástroje.
Popritom som sa v rámci svojho voľného času učila hrať na violončelo, ktoré dodnes patrí medzi moje záľuby. Všetky tieto aktivity mi pomohli rozšíriť moje hudobné obzory a tiež mi pomohli zistiť, čo chcem v živote naozaj robiť – komponovať hudbu. Preto už tretí rok študujem aj kompozíciu.
Nebolo pre teba ťažké dostať sa do tajov klavíra, keďže si sa mu začala venovať pomerne neskoro?
Mnohí mi hovorili, že som začala s klavírom neskoro. Často som sa ako dieťa stretávala s tým, že ak dieťa nezačne hrať na klavír najneskôr do 7. – 8. roku, potom je už neskoro. Ja som začala ako 10-ročná a nikdy mi to nebránilo v mojej hudobnej ceste. Práve naopak. Niektoré veci som pochopila rýchlejšie a veľmi rýchlo som napredovala. Ako 13–ročná som sa stala mimoriadnou študentkou konzervatória v Žiline.
V tomto období mi zomrela moja milovaná pani učiteľka klavíra, ktorá mi bola veľmi blízka. Po jej smrti som začala komponovať svoje prvé skladby. Práve tie mi pomohli prekonať toto ťažké obdobie. Vďaka tejto smutnej udalosti som objavila svoj dar a zároveň najväčšiu vášeň. Komponovanie hudby mi umožňuje snívať, vyjadriť svoje emócie, pocity, nálady. Je to taký útek z reality do môjho vlastného sveta, v ktorom je možné všetko.
Ako hudbu vnímaš teraz, s odstupom času? Pravdepodobne si ju vnímala inak, keď si bola menšia a inak ju vnímaš teraz, keď si trochu staršia...
Hudbu som vždy vnímala ako súčasť mojej osobnosti a mojej identity. Vždy tvorila to, kým som. Hudba tu bola pre mňa v ťažkých, smutných aj radostných okamihoch. Je to moja najlepšia priateľka, ktorej sa môžem zdôveriť so všetkým. Vždy som ju vnímala ako niečo jedinečné až nadpozemské.
Práve hudba mi dala veľa priateľov, pretože má moc spájať ľudí, nech sú akokoľvek ďaleko. Keď som bola menšia, vnímala som ju tak, ako som ju práve opísala. A teraz, keď som staršia, vnímam ju stále rovnako, ale lepšie jej rozumiem. To, že jej lepšie rozumiem, mi dovoľuje viac si ju užívať – ako skladateľ aj ako interpret. Zrazu sa mi otvára obrovské množstvo možností, ktorými sa môžem vyjadriť.
Máš nejaké špeciálne hacky pre ostatných, čo sa týka cvičenia na nástroji?
Cvičenie na nástroji je vec vôle. Treba si vytvoriť určitý návyk a určiť si krátkodobé a dlhodobé ciele. Taktiež je dôležité mať okrem vonkajšej motivácie aj vnútornú motiváciu, vďaka ktorej sa budeme stále motivovať cvičiť. Krátkodobé ciele nám umožňujú neustále sa posúvať, každým jedným cvičením. Dlhodobým cieľom môže byť napríklad súťaž či dôležitý koncert.
Zodpovednosť, ktorú cítime pred vystúpením, nám pomáha brať cvičenie vážne. Okrem toho je skvelé určiť si termín. Keď máme termín, cvičíme efektívnejšie - vieme si dobre rozložiť čas na cvičenie a lepšie sa sústrediť.
Taktiež veľmi pomáha, ak cvičíme hru z listu. Vybrať si nejaké jednoduchšie skladby a skúšať si ich postupne hrať bez toho, aby sme ich pred tým cvičili. Ak si takto zahráme pravidelne aspoň jednu či dve skladby za deň, zrýchli nám to nácvik budúcich skladieb.
Je dôležité, aby sme necvičili mechanicky, ale čo najviac sústredene. Ak sme unavení, radšej si dať 10 minút pauzu a potom znova pokračovať. Jednou z vecí, ktorá nám zrýchli nácvik skladby je aj pochopenie partitúry. Snažiť sa ujasniť si rytmus, tempo, formu, charakter, prstoklad, dynamiku.
Vydala si album v Taliansku. Ako si ťa takýto obrovský a krásny úspech našiel?
Vydať album bol môj veľký sen od mojich 14-tich rokov. V tomto období som počúvala veľa talianskej inštrumentálnej hudby (napr. Roberto Cacciapaglia, Ludovico Einaudi, Giovanni Allevi a pod.). Vždy som túžila zdokonaliť svoje kompozičné schopnosti v Taliansku, pretože práve talianska hudba mi bola najbližšia.
Vedela som, že ak sa chcem naučiť komponovať ich štýlom, Taliansko je jasnou voľbou. Preto som sa v prvom ročníku konzervatória začala učiť taliančinu. To bol prvý krok.
O tri roky sa mi naskytla príležitosť zúčastniť sa workshopu kompozície, ktorý viedli moji obľúbení skladatelia. Po vypočutí mojich skladieb ma vybrali a znova som bola o krok bližšie k môjmu snu. Zúčastnila som sa dvoch ročníkov. Počas prvého ročníka sme pracovali na mojich štyroch skladbách.
Pozostával z troch stretnutí, ktoré sa konali priamo v talianskom meste Cava de Tirreni, v krásnom nahrávacom štúdiu. Po absolvovaní prvého ročníka som s týmito skladbami mala príležitosť otvoriť koncert talianskeho skladateľa Marca Volina. Bol to nezabudnuteľný zážitok.
Ročník 2020 prebiehal kvôli pandémii online. Tentokrát sme pracovali na viacerých skladbách a práve v tomto období prišla ponuka na album. Šéf nahrávacej spoločnosti si vypočul moju tvorbu a ponúkol mi nahrávaciu zmluvu. Producentom albumu bol skladateľ Marco Volino.
Skladby na album boli hotové v apríli 2020 a 23. júla som odletela nahrať do Talianska svoj vytúžený debutový klavírny album "Forever in my Heart". Strávila som tam nádherných päť dní. Počas týchto dní sme toho stihli pomerne dosť. Mala som možnosť pracovať s profesionálmi ako Michele Amoruso - fantastický fotograf a grafik, Guglielmo Lipari - talentovaný filmmaker a Vincenzo Siani – úžasný zvukár.
Album sme nahrali za dva dni, jeden deň sa točil videoklip na skladbu "New Day", fotili sme fotky na album a jeho promo. Na tretí deň sme riešili mix a master. Bolo to celé veľmi intenzívne a zároveň veľmi inšpirujúce. Nahrávať debutový album na krásnom klavíri Yamaha C7 v nádhernom nahrávacom štúdiu je prosto splnený sen.
Dokonca viac než to. Keďže sa všetko stihlo skôr, ako sme plánovali, posledný deň som mala voľno. Navštívili sme napríklad Vietri sul Mare a to bol naozaj zaslúžený relax. Samozrejme, tým sa práca na albume neskončila. Práve naopak. Zvuk sme riešili na diaľku, podobne aj grafiku. Celý tento proces trval asi štyri mesiace. Ja som za ten čas hľadala sponzorov, aby album mohol vyjsť aj na CD. Všetko sa, našťastie, podarilo vďaka pár dobrým ľudom.
Album uzrel svetlo sveta 27.11. 2020 na všetkých streamovacích platformách, digitálnych obchodoch a CD. Je to takmer rok, čo je vonku a ja sa teším z každého jeho úspechu.
Získal krásne ohlasy doma i v zahraničí, (priaznivé recenzie od úspešných skladateľov a kritikov, niektoré skladby z albumu sa hrali v rádiách v Nemecku a Taliansku, videoklip k skladbe "New Day" presiahol 10 000 pozretí, skladby "With you" a "Fairy Tale" sa dostali do dôležitých playlistov na Spotify a o albume sa taktiež písalo aj na blogoch či stránkach v Taliansku i Nemecku). Najviac ma však teší, že si album získal srdcia poslucháčov z mnohých krajín z celého sveta.
Kde si sa dozvedela o ZHSH a čo ťa motivovalo/presvedčilo, aby si sa prihlásila na letný workshop?
O Za hranice s hudbou som sa dozvedela vďaka Facebooku. Ako prvé ma zaujalo, že je vôbec takýto projekt na Slovensku. Páčila sa mi myšlienka, že mladí a úspešní hudobníci, ktorí študovali na prestížnych zahraničných hudobných školách, posúvajú ďalej svoje skúsenosti a vedomosti mladým - menej skúseným začínajúcim hudobníkom.
V minulosti som sa zúčastnila hudobných a skladateľských workshopov v zahraničí (Česká Republika, Taliansko), preto som nemohla Slovensko vynechať. Bola som veľmi príjemne prekvapená celou organizáciou. Bolo úžasne pracovať na hudbe celých šesť dní s profesionálmi a v krásnom prostredí kaštieľa.
Čo sa ti na letnom workshope najviac páčilo?
Všetko! Ani neviem kde mám začať. Celé to bolo veľmi intenzívne, inšpirujúce a nezabudnuteľné. Veľmi sa mi páčilo, že aj napriek faktu, že každý z nás robil trochu odlišný žáner hudby, predsa nás čosi spájalo. Hudba je len jedna a my sme si ju všetci poriadne užívali.
Hranie v kapele bol pre mňa nový a jedinečný zážitok. Okrem toho aj žáner hudby, ktorý sme ako kapela cvičili a hrali, bol pre mňa dovtedy neznámy. Na letný workshop som išla s tým, že idem prekonať svoje hranice a vykročiť zo svojej komfortnej zóny. A myslím, že sa mi to aj podarilo.
Letný workshop bol pre mňa hudobným dobrodružstvom. Najviac sa mi páčili workshopy improvizácie, kompozície a workshop kolektívne riadenej improvizácie. Taktiež prednášky o hudobnom manažmente, zvukovej syntéze či prednáška na tému "Soul farm“, ktorá mi dala veľmi veľa. Teraz už nemám takmer žiadnu trému pred koncertom. Keby som si však mala vybrať, čo som si úplne najviac užila, jednoznačne to bol záverečný koncert kapiel a open mic.
Záverečný koncert sa konal v posledný deň workshopu vonku, za krásneho počasia. Bol to nádherný zážitok hrať po tak dlhej dobe pre živé publikum. No a open mic bol jednoducho fantastický. Bolo neuveriteľne inšpirujúce vidieť, koľko mladých ľudí tvorí svoju vlastnú a jedinečnú hudbu. Toľko talentovaných ľudí na jednom mieste. V ten večer som mala príležitosť aj ja zahrať zopár skladieb z môjho debutového albumu "Forever in my Heart“.
Keby som mala vybrať úplne to najlepšie z letného workshopu, jednoznačne to bol fantastický kolektív – lektori aj účastníci. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí milujú hudbu rovnako ako ja.
Aké máš plány do budúcna v rámci profesijného a hudobného života?
Rada by som pokračovala v štúdiu kompozície na vysokej škole. Verím, že sa mi podarí úspešne spraviť prijímacie skúšky. V budúcnosti by som rada komponovala hudbu pre rôzne zaujímavé projekty. Chcela by som byť profesionálnou skladateľkou na plný úväzok.
Chcela by si niečo odkázať mladým, ktorí sa boja ísť na letný workshop?
Nie je dôvod sa báť. Ja som kvôli žánru hudby tiež dlhšie váhala, či sa zúčastniť. Môj žáner medzi menovanými síce nebol, ale túžba vyskúšať niečo nové bola väčšia. Bol to úžasný, nezabudnuteľný a intenzívny týždeň plný hudby. Kapely, jam sessions, workshopy improvizácie a kompozície, hodiny teórie, rôzne prednášky na zaujímavé témy (hudobný manažment, zvuková syntéza...).
Toto všetko a ešte oveľa viac ťa čaká, ak prekonáš svoj strach z neznámeho a rozhodneš sa zúčastniť tohto jedinečného letného workshopu. Takže pokiaľ miluješ hudbu a chceš posunúť svoje hranice, určite neváhaj, a prihlás sa na letný workshop 2022. Určite sa tam vidíme! ☺
Je niečo, čo by si rada odkázala všetkým mladým, ktorí sa už hudbou zaoberajú, ale nemajú dostatok sebavedomia a tiež tým, ktorí sa jej iba chcú venovať, ale myslia si, že sa to nikdy nenaučia?
Nebáť sa veľa snívať a nasledovať svoje sny bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ostatní. Určiť si ciele a vytrvať. Trpezlivosť je kľúč k úspechu. Ak človek cvičí a pracuje na sebe denno-denne a poctivo, výsledky sa skôr či neskôr dostavia. A tiež nebáť sa robiť chyby. Práve naše vlastné chyby nás posúvajú vpred.
Chceš aj ty posunúť svoje hudobné hranice a zažiť náš letný workshop 2022?
Klikni nižšie a dozvieš sa viac!